Kam nás vedie naša súčasná realita? . Tlačiť


 

 

 

 

 

 

Kam nás vedie naša súčasná realita?

 


Deň čo deň, stále častejšie si kladieme túto otázku a hľadáme na ňu odpoveď.  Väčšina ľudí vníma zmeny vo svojich životoch a predsa sa im neradujú. Veď   prečo by aj, nevidia dôvod?  Nenašli a ani nenachádzajú žiadne známky zlepšenia k pozitívnejšiemu životu.  Mne osobne to pripadá ako topiaci sa v rieke života, ktorý z posledných síl skúša nemožné.


Ak sa na dnešný svet pozrieme reálnymi očami, naozaj tu niet ani náznak niečoho pozitívneho.  Skôr naopak, to čo sme nazvali súčasnou realitou, väčšina ľudí vníma ako rast negativity, nespokojnosti, neistoty, pomalej agónie.


Viem, že momentálne na tomto svete existujú dve reality. Prvá je tá, ktorú som už opísal. Avšak tá druhá je pozitívna, nádherná, čistá a milujúca.

Šokoval som vás?  Neveríte mi? Poďme sa spolu na ňu pozrieť.


Tá druhá realita čaká práve na vás, aby ste si ju všimli.  Nemení svoje zákony, rovnaké podmienky existencie ponúka od svojho počiatku.  Nekladie si žiadne podmienky a neočakáva od nás nič. Jej láska sa nemení, miluje nás s našou nedokonalosťou ako aj s  vedomými chybami. Všade a všetko v nej je spojené s harmóniou a hojnosťou.

Už viete, kde sa táto realita nachádza, ako sa volá a kde ju nájdeme?


Je to VESMÍR, UNIVERZUM!  Realita, o ktorej tu píšem, je súčasťou vesmíru presne tak ako sme jeho súčasťou aj my.  Existujeme v realite vesmíru, univerza a ľudstva, túto realitu sme si vytvorili vstupom do 3D.

X rokov si dokazujeme, ako nejakí  tínedžeri, že sme schopní vytvoriť si vlastnú harmonickú realitu bez Univerza. Čím tvrdohlavejšie sa o to snažíme, tým viac zabúdame na skutočnú realitu, tú z ktorej pochádzame v ktorej aj tak naďalej zotrvávame a ktorej sme súčasťou.


Vráťme sa ale trocha späť do pubertálnej reality. V prípade, že si  všímame okolie pozorne, nádherne môžeme vidieť, že všetko je v pohybe, všetko sa nebezpečne trasie, kýve, nikde a v ničom nenájdeme istotu. Je to len otázka času kedy sa všetko začne rúcať.  Či už je to ekonomika, bankovníctvo, hospodárstvo, ekológia, zdravotníctvo, školstvo, energetika a mohol by som  menovať ďalšie sektory, všetko je na hrane svojej existencie. Stačí len malé ťuknutie, aby sa to všetko rozsypalo ako domino efekt.


Samozrejme môžeme si povedať,  veď uvidíme. „Áno uvidíme.“ V podstate mám možnosť to vidieť každý deň na oblohe. Pozorujem tie nádherné čiary po lietadlách, ktoré akosi nemiznú po niekoľkých minútach ako kedysi, ale zostávajú tam aj niekoľko hodín. Môžem síce povedať, mňa sa to netýka, no určite sa nám raz za toto všetko poďakujú  naši vnuci a pravnuci.  Budú mať ešte vôbec možnosť plodiť deti, alebo sa potomkovia budú vyrábať zo skúmavky?


Mám jednu otázku. To ma tak minule napadlo. Čo je to vlastne BIO zelenina, BIO ovocie?  Na internete som našiel túto odpoveď :

Čo je to BIO? Čo je to EKO? Čo sa skrýva pod pojmami BIO, bioprodukt, biopotravina alebo kvalita BIO?
Produkt či potravina nesúca takto certifikovanú značku, je vyrobená zo surovín vypestovaných v ekologickom poľnohospodárstve. Pri pestovaní takýchto plodín sa postupuje racionálne: nejde o kvantitu,ale o kvalitu. Nepoužívajú sa umelé hnojivá, postreky a podobne, a pri výrobe sa nepridávajú umelé aditíva (konzervanty, farbivá, zlepšovače chuti). Lokalita pestovania je vzdialená od rušných komunikácií. Takýto produkt môže niesť i certifikát eko.

Avšak produkty v BIO kvalite môžu byť i necertifikované: bylinky, ktoré si nazbierate v lese, kozí syr od susedovej kozičky, vajíčka od sliepky, ktorú máte doma, ovocie zo stromov, ktoré nestriekate a podobne.“


Nechápem len jedno. Neustále kdesi čítame o kyslých dažďoch, o tom, že vietor niečo privial, povedzme piesok alebo niečo z Afriky...Ten náš vietor nedokáže všetky tie škodliviny  preniesť z našich nádherných čistých miest a prvotriednych ciest vzdušnou cestou na tie odľahlé bio farmy, ktoré na našom  Slovensku , ale aj inde, sú vzdialené len pár kilometrov od týchto miest a ciest? Čo všetko asi tak obsahuje dažďová voda?  Neviem, viem len to, že aj ona patrí do našej reality.


Boli časy, keď  sa pracovalo 8 hodín denne, 8 hodín bolo na oddych a 8 na spanie. Dnes väčšina z nás pracuje 12 hodín za 8 hodinovú mzdu. Samozrejme, že domáce práce je tiež treba postíhať.  Existujú ešte vôbec nejaké normálne rodinné  rozhovory?


Myslím si , že je najvyšší čas, aby sme si konečne všimli aj tú druhú realitu. Tí, ktorí chcú zachraňovať rúcajúcu sa vež, nech sa pokúšajú o nemožné... Ja si však radšej o to viac začnem  všímať  pozitíva, ktoré mi ponúka vesmír.


S láskou v srdci prijímam všetko, čo mi vesmír ponúka. Otvorenými očami vnímam jeho krásu, silu, mohutnosť.  Začínam si uvedomovať svoje multidimenzionálne občianstvo vo vesmíre. Jeho hojnosť ma len udivuje a prestávam sa báť vesmír žiadať a od vesmíru aj  brať.

Jeho láskavé volanie počujem stále silnejšie. Rovnako intenzívnejšie sa dotýkam vesmírnych energií.

Cítili ste niekedy vôňu anjelov? Verím, že ich raz spoznáte aj podľa ich vône.


Začínam viac chápať aj zákon rezonancie. Viac sa nepozastavujem nad faktom pubertálnej reality. Som vďačný, že som mohol pochopiť jednu vec. Viac som chcel brať a menej som dával. Od dnes, každý deň v prepojení s univerzom vysielam, dávam tú najkrajšiu energiu, energiu bezpodmienečnej lásky  práve tam kde univerzum vie, že je potrebná.  Neriešim, nehľadám, neurčujem, kam by táto energia mala alebo nemala prúdiť. Najlepšie to vie len On.

Pridáte sa aj vy?


Napísal: Ján Bálint 7.10.2011

 

Pre http://gaia2010.sk/ napísal Ján Bálint. Tento článok môže byť ďalej šírený, kopírovaný v neskrátenej, neupravenej podobe a len pre nekomerčné účely, pokiaľ bude pripojená celá táto poznámka aj s aktívnymi odkazmi. Ďakujem za pochopenie.

 

 


12.00 Normal 0 21 false false false SK X-NONE X-NONE MicrosoftInternetExplorer4


Kam nás vedie naša súčasná realita?

Deň čo deň, stále častejšie si kladieme túto otázku a hľadáme na ňu odpoveď.  Väčšina ľudí vníma zmeny vo svojich životoch a predsa sa im neradujú. Veď   prečo by aj, nevidia dôvod?  Nenašli a ani nenachádzajú žiadne známky zlepšenia k pozitívnejšiemu životu.  Mne osobne to pripadá ako topiaci sa v rieke života, ktorý z posledných síl skúša nemožné.

Ak sa na dnešný svet pozrieme reálnymi očami, naozaj tu niet ani náznak niečoho pozitívneho.  Skôr naopak, to čo sme nazvali súčasnou realitou, väčšina ľudí vníma ako rast negativity, nespokojnosti, neistoty, pomalej agónie.

Viem, že momentálne na tomto svete existujú dve reality. Prvá je tá, ktorú som už opísal. Avšak tá druhá je pozitívna, nádherná, čistá a milujúca.

Šokoval som vás?  Neveríte mi? Poďme sa spolu na ňu pozrieť.

Tá druhá realita čaká práve na vás, aby ste si ju všimli.  Nemení svoje zákony, rovnaké podmienky existencie ponúka od svojho počiatku.  Nekladie si žiadne podmienky a neočakáva od nás nič. Jej láska sa nemení, miluje nás s našou nedokonalosťou ako aj s  vedomými chybami. Všade a všetko v nej je spojené s harmóniou a hojnosťou.

Už viete, kde sa táto realita nachádza, ako sa volá a kde ju nájdeme?

Je to VESMÍR, UNIVERZUM!  Realita, o ktorej tu píšem, je súčasťou vesmíru presne tak ako sme jeho súčasťou aj my.  Existujeme v realite vesmíru, univerza a ľudstva, túto realitu sme si vytvorili vstupom do 3D.

X rokov si dokazujeme, ako nejakí  tínedžeri, že sme schopní vytvoriť si vlastnú harmonickú realitu bez Univerza. Čím tvrdohlavejšie sa o to snažíme, tým viac zabúdame na skutočnú realitu, tú z ktorej pochádzame v ktorej aj tak naďalej zotrvávame a ktorej sme súčasťou.

Vráťme sa ale trocha späť do pubertálnej reality. V prípade, že si  všímame okolie pozorne, nádherne môžeme vidieť, že všetko je v pohybe, všetko sa nebezpečne trasie, kýve, nikde a v ničom nenájdeme istotu. Je to len otázka času kedy sa všetko začne rúcať.  Či už je to ekonomika, bankovníctvo, hospodárstvo, ekológia, zdravotníctvo, školstvo, energetika a mohol by som  menovať ďalšie sektory, všetko je na hrane svojej existencie. Stačí len malé ťuknutie, aby sa to všetko zozsypalo ako domino efekt.

Samozrejme môžeme si povedať,  veď uvidíme. „Áno uvidíme.“ V podstate mám možnosť to vidieť každý deň na oblohe. Pozorujem tie nádherné čiary po lietadlách, ktoré akosi nemiznú po niekoľkých minútach ako kedysi, ale zostávajú tam aj niekoľko hodín. Môžem síce povedať, mňa sa to netýka, no určite sa nám raz za toto všetko poďakujú  naši vnuci a pravnuci.  Budú mať ešte vôbec možnosť plodiť deti, alebo sa potomkovia budú vyrábať zo skúmavky?

Mám jednu otázku. To ma tak minule napadlo. Čo je to vlastne BIO zelenina, BIO ovocie?  Na internete som našiel túto odpoveď :

Čo je to BIO? Čo je to EKO? Čo sa skrýva pod pojmami BIO, bioprodukt, biopotravina alebo kvalita BIO?
Produkt či potravina nesúca takto certifikovanú značku, je vyrobená zo surovín vypestovaných v ekologickom poľnohospodárstve. Pri pestovaní takýchto plodín sa postupuje racionálne: nejde o kvantitu,ale o kvalitu. Nepoužívajú sa umelé hnojivá, postreky a podobne, a pri výrobe sa nepridávajú umelé aditíva (konzervanty, farbivá, zlepšovače chuti). Lokalita pestovania je vzdialená od rušných komunikácií. Takýto produkt môže niesť i certifikát eko.

Avšak produkty v BIO kvalite môžu byť i necertifikované: bylinky, ktoré si nazbierate v lese, kozí syr od susedovej kozičky, vajíčka od sliepky, ktorú máte doma, ovocie zo stromov, ktoré nestriekate a podobne.“

Nechápem len jedno. Neutále kdesi čítame o kyslých dažďoch, o tom, že vietor niečo privial, povedzme piesok alebo niečo z Afriky...Ten náš vietor nedokáže všetky tie škodliviny  preniesť z našich nádherných čistých miest a prvotriednych ciest vzdušnou cestou na tie odľahlé bio farmy, ktoré na našom veľkom Slovensku , ale aj inde, sú vzdialené len pár kilometrov od týchto miest a ciest? Čo všetko asi tak obsahuje dažďová voda?  Neviem, viem len to, že aj ona patrí do našej reality.

Boli časy, keď  sa pracovalo 8 hodín denne, 8 hodín bolo na oddych a 8 na spanie. Dnes väčšina z nás pracuje 12 hodín za 8 hodinovú mzdu. Samozrejme, že domáce práce je tiež treba postíhať.  Existujú ešte vôbec nejaké normálne rodinné  rozhovory?

Myslím si , že je najvyšší čas, aby sme si konečne všimli aj tú druhú realitu. Tí, ktorí chcú zachraňovať rúcajúcu sa vež, nech sa pokúšajú o nemožné... Ja si však radšej o to viac začnem  všímať  pozitíva, ktoré mi ponúka vesmír.

S láskou v srdci prijímam všetko, čo mi vesmír ponúka. Otvorenými očami vnímam jeho krásu, silu, mohutnosť.  Začínam si uvedomovať svoje multidimenzionálne občianstvo vo vesmíre. Jeho hojnosť ma len udivuje a prestávam sa báť vesmír žiadať a od vesmíru aj  brať.

Jeho láskavé volanie počujem stále silnejšie. Rovnako intenzívnejšie sa dotýkam vesmírnych energií.

Cítili ste niekedy vôňu anjelov? Verím, že ich raz spoznáte aj podľa ich vône.

Začínam viac chápať aj zákon rezonancie. Viac sa nepozastavujem nad faktom pubertálnej reality. Som vďačný, že som mohol pochopiť jednu vec. Viac som chcel brať a menej som dával. Od dnes, každý deň v prepojení s univerzom vysielam, dávam tú najkrajšiu energiu, energiu bezpodmienečnej lásky  práve tam kde univerzum vie, že je potrebná.  Neriešim, nehľadám, neurčujem, kam by táto energia mala alebo nemala prúdiť. Najlepšie to vie len On.

Pridáte sa aj vy?

Napísal: Ján Bálint 7.10.2011

 

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies. Pre viac informácií o cookies a o možnostiach ako ich vymazať nájdete tu.

Potvrdením súhlasíte s používaním cookies na tejto web stránke.

EU Cookie Directive Module Information