Myšlienka dňa

/////////////////////////////////////////

Pokora nie je podriadenosť voči ľuďom,

ale voči Bohu.

Exupéry


Online

Máme online 34 hostí 



Designed by:

Boh v trpiacom svete - vložen= 7.10.11 PDF Tlačiť E-mail


 


 

 


Boh v trpiacom svete

 


1) Boh v trpiacom svete z perspektívy Jóba.


Jób bol Bohabojný a aj jeho deti. Darilo sa mu a mal vlastne všetko až dovtedy, keď sa Obžalobca prechádzal po zemi. Obžalobca hovorí Bohu: Vystri svoju ruku a dotkni sa všetkého čo Jób má a uvidíš či Ti bude zlorečiť do tváre! (Jób 1:11) Vtedy Boh riekol Obžalobcovi: Hľa všetko čo má je v Tvojej ruke, len na neho vystri svoje ruky. A Obžalobca odišiel od tváre Boha. (Jób 1:12)


Týmto spôsobom ak čítame ďalej, tak Boh skúšal Jóba a zobral mu všetko čo mal, synov, dobytok, sluhov no proste všetko! Ale Boh to nerobil priamo, aby si nezašpinil ruky a preto poveril na to Obžalobcu (Satana). Nakoniec keď Boh videl, že Jób Boha neznehodnocuje, tak povolil Obžalobcovi poslať na Jóba choroby v podobe vredov.


1) Tu sa vynorí otázka kto je Boh? Ak je Boj večný a má v sebe len lásku, láska ktorá je nepremenlivá a nikomu nechce zle, tak ako môže Boh niekoho takým brutálnym spôsobom skúšať? Ako môže byť Boh tak žiarlivý a tak neistý si láskou Jóba? A ako môže Boh poveriť niekoho iného tyranstvom a skúšaním Jóba?


2) Aké sú aktivity Boha voči svojmu stvoreniu?


3) Ako ďaleko siaha Božia angažovanosť?

 


Iná definícia by mohla byť podľa Teodicého (Francúz) nasledovná:


1 ) Boh je mimo morálky a mimo dobrého a zlého.


2) Monistické ponímanie: Boh, ktorý je aj dobrom aj zlom.


3) Dualistické ponímanie: Boh v boji proti zlému.


V tretej kapitole preklína Jób deň svojho narodenia a chce aby sa deň obrátil na tmu. Je to zaujímavý postoj človeka na úplnom dne a úplne si protirečí s textom o Stvorení v knihe Genesis 1:3 kde Boh povedal: Nech je svetlo a bolo svetlo. A Boh videl, že to je dobré.


V tejto zúfalosti prišli k Jóbovi priatelia v 4 kapitole. Boh priateľov je spravodlivý. Aký skutok, taká odmena. Báť sa Boha znamená úspech a hriech znamená utrpenie. Je to naozaj tak? Koľko nevinných netrpí každým dňom? Musí sa človek báť Boha, aby mal úspech?


Až keď sa Jób bránil Bohu a povedal mu na rovinu a pozeral sa na Boha, ako na previnilca/zločinca a Boh mu odpovedal naspäť, čo si myslí, až vtedy sa osud Jóba zvrtol a začalo sa mu znovu dariť. Od kapitoly 13 v Biblii.


Hore uvedené sú myšlienky z teologického seminára vo Švédsku z dňa 16 novembra 2010. To zaujímavé je, že títo profesori, kňazi a pastori, ktorí sa na tomto seminári zúčastnili nemali žiadnu odpoveď na to, že prečo existuje utrpenie. Teórie o náhode o akejsi ruskej rulete s ktorou sa Boh hrá a udeľuje utrpenie ľuďom...

 

Tým, že moja stránka sa vola handikap, handicap, tak je tu namieste snažiť sa polemizovať aj na týmito otázkami i keď odpoveď si musí každý z nás nájsť sám. Preto pridám ešte dve vlastné časti k tomuto teologickému dňu a to je kresťanstvo a koniec koncov filozofia v 3 tisícročí.

 


2) Boh v trpiacom svete z pohľadu Kresťanstva.


Kresťanská viera nadväzuje úzko na Starý Zákon. Fókus Starého Zákona a tyranského a skúšajúceho Boha sa však v kresťanstve obracia na Boha, ktorý sa obetuje a cez utrpenie (kríž) a sľubuje pre hŕstku vyvolených spásu v budúcnosti. V spisoch kresťanstva tu nastáva viacero problémov. Za prvé je známe, že mnoho významných ľudí sa už pred Ježišom narodilo z panny a ducha svätého a koniec koncov zomreli títo významní ľudia na kríži a na tretí deň povstali z mŕtvych. Táto myšlienka nie je nová a existovala už dávno pred narodením Ježiša a preto je prvou otázkou spýtať sa, mohlo by byť možné bez takejto myšlienky vôbec založiť cirkev? Cirkev, ktorá upratovala v spisoch a mnoho spisov zničila a ktorá bola založená vďaka Rímskemu cisárovi, ktorý chcel mať vo svojej ríši jednotu. Cirkev, kde mnohí pápeži trápili a mučili ľudí a samy sa navzájom vraždili aby sa mohli dostať k moci. Títo jednotlivci si zmysleli mnoho prvkov vo viere, aby si ešte viac potvrdili moc nad ľuďmi a tieto prvky sa stali dogmami v ktoré dnes veríme?! Napríklad bol celibát založený až po roku 1000 a aby zosilnili svoju moc nad ľuďmi, tak okolo roku 1000 sa takisto zrodila myšlienka na peklo, očistec a večné zatratenie. Z Boha sa stal niekto, koho je možné podplatiť a to spoveďou a odpustením hriechov a putovaním na pútnické miesta, kupovaním odpustkov, jednoducho podplatenie Boha, aby dotyčný nemusel zbierať to, čo zasial. = Kresťanská myšlienka spravodlivosti. Hm.


Ak však odhliadneme od rôznych hádok, dogiem a vraždenia všetkého odlišného, ako napríklad za inkvizície, či v misii, keď sa objavovali nové svety a objavení obyvatelia boli nútení zanechať všetko a pod hrozbami a smrťou prijať tú „jedinú a pravú vieru“, ako napríklad Indiáni, tak čo nám zostáva? Príklad sľubov o spasení v budúcnosti ospravedlňuje akékoľvek hrozné prečiny v prítomnosti.


Ak sa zameriame nad úvahou, že to čo človek myslí tvorí jeho budúcnosť. Ak by sme prijali tento fakt, tak sa zamyslime nad tým, že čo myslíme, keď sa stotožňujeme v myšlienkach a modlitbách na utrpenie a to preto aby sme niekde v budúcnosti dosiahli spásu! Odpoveď je jednoznačná. Ak naše myslenie neustále prevláda otázka utrpenia, tak sa nám utrpenia dostane viac než dosť!


Je správne prehliadať prítomný okamžik? Je správne nežiť v prítomnosti? Je správne stotožňovať sa s vierou na lepšiu budúcnosť, pokým je v prítomnom okamžiku všetko povolené, len aby sa dosiahli ciele lepšej budúcnosti? Je správne mať vieru, ktorá podpláca Boha rôznymi úkonmi úplného odpustenia pre niektorých, pokým tí druhí, tí odpustenie nedostanú? Kde je myšlienka spravodlivosti a rovnosti? Z toho sa vynára aj otázka, že či je možné, aby sme za druhých prinášali obety, modlitby, ktoré by vlastne viedli koniec koncov k tomu, že sme podplatili systém spravodlivosti, aby sme samy sebe a pre druhých získali výhody.


Ani kresťanstvo mi nedáva odpoveď na to prečo existuje utrpenie a zmysel utrpenia a prečo sa v mene tohto láskyplného náboženstva vyvraždilo a vraždí priam astronomický počet ľudí na svete. Presne tak, ako sa v mene mnohých iných náboženstiev vraždí a nenávidí to čo je živé a to čo žije, ako náhle sa tu jedná o odlišný spôsob života, či názoru.... preto si dovolím tvrdiť, že kresťanstvo, ako aj ostatné náboženstvá, nám spôsobuje utrpenie, veľa utrpenia a my sa s týmto utrpením v myšlienkovej forme stotožňujeme a tak toto utrpenie znásobujeme!

 


3) Boh v trpiacom svete z pohľadu nových duchovných učiteľov.


V dnešnom svete nám náboženstvá nevedia dať návod na to, ako by sme mali žiť, aby sme nemuseli trpieť a aby sme boli šťastní. Preto sa vyskytuje počet fantastických rozmýšľajúcich ľudí, mnohí z nich sa snažia cez rôzne publikácie vysvetliť to, ako by to mohlo fungovať pre človeka a ako by sme už tu na zemi mohli žiť ako v raji, tu a teraz, v tomto okamžiku a nie v ďalekej a neistej budúcnosti!


Prvou myšlienkou je zákon pre stvorenie o príčine a účinku.


Tento zákon by sa dal povedať aj tak, že to čo si zaseješ si aj zožneš. My ľudia sme na rôznych úrovniach vývoja a robíme chyby, alebo vedieme spôsob života, ktorý má následky. Akcia a reakcia! Preto by sme mali byť voči druhým pokorní a neodsudzovať ich nijako a ani nebyť trpkí nad tým, ak nám niečo nespravodlivé urobili. Len absolútnym odpustením je možné zákon o príčine a účinku zeliminovať. Čokoľvek mi niekto spravil, nikdy necítiť trpkosť a odplatiť sa absolútnym odpustením. Vtedy ak takto budeme žiť, tak príčina a účinok nemôže existovať, lebo neexistuje z našej strany akcia (pomsta, pomstivé myšlienky atď.) a tak nemôže nastať ani reakcia!

 

Ak to mám rozvinúť, tak si zoberme príklad, že niekto by zažil od niekoho násilie. Tento človek sa nemôže cez to psychicky prehryznúť, stále ho to trápi, stále na to myslí, stále sa stotožňuje a cíti sa byť nespravodlivo od osudom riadený. Čo to s takýmto človekom urobí? Jeho trpkosť je vlastne vibrácia v tele, ktorá ovplyvňuje koniec koncov jeho zdravie na všetkých úrovniach. Čiže pripravuje mu utrpenie! Keby odpustil z celej svojej bytosti, tak by sa naučil čo to je odpúšťať, čo to slovo vlastne znamená v skutočnosti. Jeho duša by z toho narástla a zveľadila by sa.

 


Ďalšia myšlienka je myšlienka príťažlivosti.


Ak si zoberieme, že všetko čo robíme, prežívame, myslíme, hovoríme, to všetko je energia, ktorá vniká do vesmíru a spája sa s podobnou energiou! Zlé myšlienky sa spájajú so zlými myšlienkami, dobré s dobrými a podobne. Toto dáva človeku nesmiernu moc nad tým, aký bude jeho život, čo ho zasiahne v živote. Tu je jednoducho dôležité, aké vibrácie tento človek zo seba vysiela vedome, alebo nevedome a podľa toho si na základe príťažlivosti aj k sebe to isté priťahuje. Dá sa to vysvetliť aj príkladom kladiva a vzduchu. Kladivo nemôže vzduchu nikdy ublížiť, nikdy ho nemôže uderiť. Vzduch je z inej ľahšej energie a kladivo je z ťažšej energie. To isté platí aj v našich životoch.


Zákon príťažlivosti.


Aby som to vysvetlil aj ináč, tak si zoberme týranú ženu. Nakoniec od tyrana odíde. Problém zvykne byť v tom, že toto tyranstvo zo seba vysiela, nepovzniesla sa nad to, neodpustila, ale to ako s ňou niekto zaobchádzal vysiela a čo sa stane? Jej ďalšia známosť bude zasa tyranom!


Z týchto dvoch príkladov vidíme, že je to človek a nikto iný, ktorý je zodpovedný za to, čo sa v jeho živote deje. Zákon o príčine a účinku sa zvykne nazývať aj karmatický dlh. Treba to chápať v tom svetle, že my sme sa nikdy nenarodili a nikdy nezomrieme, ale naše telo je len obalom, ktoré dáva duši, skúsenosti zo života a duša to potrebuje pre svoj vývin.


Pojem karmy z nasledovného odkazu: http://sk.wikipedia.org/wiki/Karma

Karma alebo karman alebo (v pálí) kamma je rozhodujúci faktor dharma-čakry; podľa indického náboženstvadielo, skutky, vplyv vnútorného presvedčenia na ľudské konanie.

Človek je to, čo urobil alebo čo robí, jeho dielo je materský život, v ktorom sa rodí; t. j. človek svojim konaním určuje, kde, v akom materskom živote sa opäť narodí. Karman je tak vlastne označením transcendentného zákona, ktorý určuje, že človek bude v ďalšom živote žať to, čo zasial v predošlom. Z údelu človeka, dobrého alebo zlého, možno teda podľa názoru Indov vyčítať, ako konal v predchádzajúcom živote.

Pojem karmanu vykryštalizoval v upanišádach a ovplyvnil nielen hinduizmus, ale je aj v pozadí všetkých náboženských prúdov, ktoré vznikli na pôde Indie. V istom zmysle by sme mohli predstavu karmy považovať za výsledok tematizácie a rozboru fenoménov praxe.

Koniec odkazu...


Tu chcem doložiť, že karmatický dlh sa nevzťahuje iba na jednotlivca, ale aj na spoločnosti, ako také, národy a na zem a vesmír. Mali by sme si uvedomiť, že my ľudia nemáme v stvorení žiadnu vyššiu pozíciu, ale sme iba súčasťou stvorenia a náš význam nie je väčší, ako význam stromu, alebo dážďovky. Ak by sme pristupovali k druhým stvoreniam s odpustením, pokorou, súcitom, tak by sa aj svet okolo nás zmenil a utrpenie by neexistovalo.


Čiže ak sa človek prestane identifikovať so svojimi myšlienkami, ak bude používať myslenie iba ako nástroj, aby mohol byť aktívnym a vytvárať veci, ak sa človek nebude identifikovať so svojimi citmi, ale bude len pozorovateľom svojich pocitov, ak bude človek žiť v prítomnom okamžiku, lebo to je jediný okamžik, ktorý je teraz a tu, tak nebude trpieť! Ak človek nebude ukladať v sebe psychologický čas minulosti a nebude snívať o budúcnosti, ale bude žiť tu a teraz v tomto okamžiku, tak nebude trpieť! A z toho sa dá vyvodiť, že človek absolútne odpustil a tak nájde v sebe aj svojho Stvoriteľa a vtedy bude mať tú pravú silu, ktorá ho bude oživovať a vtedy nebude trpieť!

Moja polemika o utrpení možno nedáva 100% odpovede. Ale je na to, aby sme sa zamysleli nad tým, ako zaobchádzame s našim životom, ako zaobchádzame samy so sebou, ako zaobchádzame s druhými a v čo vlastne veríme a myslíme, čo ovplyvňuje našu budúcnosť?

To ako zaobchádzame s druhými o tom píše aj Alberto Villoldo:

Stará téza, že žiaden človek nie je ostrov platí. Všetci sme na seba napojení, ako diely vo väčšom tele. Vieme, že elektromagnetické komponenty v energetickom svetelnom poli sú vystreté von z tela rýchlosťou svetla. Jedno energetické svetelné pole zastiera všetky ostatné energetické svetelné polia. Predstavte si, že hodíte malý kameň do bazénu, a vidíte, ako sa voda vlní z centra bazénu a naráža na kraje. Predstavte si, že tam hodíte ešte jeden kamienok. Vlnenie z oboch kamienkov sa prekrýva a navzájom sa to vlkenenie ovplyvňuje. Tie dve individuálne vlnenia splynú a vytvoria jedno spoločné vlnenie. Takisto je to aj s našimi energetickými sveteľnými polami v priestore v ktorom žijeme. Celý čas sa navzájom z energiteckého hľadiska integrujeme.

Tí ktorí nám stoja najbližšie, rodina, priatelia, majú najväčšie možnosti vytvoriť radosť, alebo nešťastia v našom živote. Pretože ony majú prístup k nášmu privátnemu životu, nás to robí najviac zraniteľnými, keď nás zradia, preukážu hnev, žiarlivosť a závisť, jedna negatívna myšlienka od najbližšieho môže vojsť do nášho sveteľného tela, ako nôž.



 

O utrpení od Peter Richelieu:

Kresťanstvo rieši tento problém zbožnením utrpenia podľa vzoru Ježiša Krista, ktorý sa obetoval za hriechy ľudstva. Je to sadomasochistický prístup - "Koho Boh miluje, toho krížom navštevuje" - a v podstate to nikam nevedie. Je síce pravda, že utrpenie je nástrojom rýchlejšieho pokroku a vývoja ako jednotlivca, tak celých spoločností, ale má individuálnu medzu danú tím, čo človek znesie. Všetky tragédie si spôsobujú ľudia výhradne sami svojimi činmi buď' v prítomnom, alebo v minulých životoch.


ČLOVEK JE SÁM PRÍČINOU SVOJHO UTRPENIA; INAK TRPIEŤ NEMÔŽE. Takisto nemôže nikto trpieť za druhého: náhradná obeť, vykúpenie a uzmierovanie "urazeného" Boha je antropomorfismus nedôstojný Absolútna.

Niečo iné je milosť, milosrdenstvo a odpustenie vyplývajúce z božej lásky.

Všetko je riadené karmickým zákonom o príčine a účinku/následku a absolútne spravodlivé pre každého! Našou úlohou tu na zemi, je milovať pomáhať, znižovať utrpenie a pristupovať ku všetkému s láskou. A keď to nestihneme tento život, tak to stihneme na budúce a naše životy budú také, ako sme ich žili pred tým na základe Príčiny a Účinku. To znamená, že to čo zasejeme to si aj zožneme.


Vtedy tu netreba vysvetľovať utrpenie nejakým Bohom, ktorého kresťanská náuka urobila nespravodlivým tyranom.

Všetko, čo robíme, všetko, čo trpíme, robíme to pre seba a pre náš vývin a vzájomný vývin tých ktorých stretávame.

 

Z knihy Putování Duše od Peter Richelieu

 

 

Nasledovné odkazy stoja za prečítanie:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Kybalion

http://www.jeshua.net/

 

Tu nižšie výstrižky z knihy od Eckhart Tolle s titulom „Moc prítomného okamžiku“ Takisto odporúčam aj knihu od Louis L. Hay s názvom „Miluj svoj život“

 

Naše roztržitost, naše tendence jít cestou nejmenšího odporu a plně nevnímat přítomný

okamžik vytváří prázdnotu. A naše mysl, která má být naším služebníkem, se prohlašuje za

našeho pána. Neustále se zabývá minulostí a předjímá budoucnost. Jen málokdy spočíváme v

hloubce přítomného okamžiku. Jedině tady - v tomto okamžiku - můžeme najít své pravé já,

které je za naším tělem, za proměnlivými emocemi a užvaněnou myslí.

Slovo Bytí s\ce nevyjadřuje o nic víc než slovo Bůh, ale má tu výhodu, zeje otevřeným

pojmem. Neredukuje nekonečné neviditelné na konečnou entitu. Je nemožné z něj vytvořit

mentální obraz. Nikdo si nemůže dělat výlučné právo na jeho vlastnictví. Bytí je vaší

podstatou, je vám dostupné jako bezprostřední vědomí vaší existence, které předchází

jakoukoli kvalifikaci. Takže od slova Bytí je jen krůček k prožívání Bytí.

Láska, radost a klid jsou hluboké stavy Bytí či spíš tři aspekty stavu vnitřní spojitosti s Bytím.

Jako takové nemají žádný protiklad. To proto, že vznikají za hranicemi mysli.

Opravdová láska vás nenutí trpět. Jak by to bylo možné? Nikdy se náhle nemění v nenávist, stejně jako se radost nemění v bolest.

Odpustit znamená nebránit se životu - dovolit životu, aby žil skrze vás. Odmítání života vede k bolesti a utrpení a mnohdy k tělesnému onemocnění.

Vyšší vědomí znamená oslabení iluze hmotnosti.

Ztotožňujete-li se víc se svým vnitřním tělem, než se svým vnějším tělem, žijete-li v

přítomnosti a nejste-li ovládání minulostí ani budoucností, nehromadíte čas ve své duši ani v

buňkách svého těla. Nahromadění času snižuje schopnost buněk obnovovat se. Takže když

žijete ve vnitřním těle, vnější tělo stárne mnohem pomaleji, a i když stárne, vaše věčná

podstata vyzařuje skrze vnější formu a vy nevypadáte jako starý člověk.

Dalším blahodárným účinkem tohoto cvičení v hmotné sféře je posílení imunitního systému,

k němuž dochází, když žijete ve svém těle. Čím víc si uvědomujete své tělo, tím silnější je váš

imunitní systém. Jako by se probudila každá buňka. Vaše tělo miluje vaši pozornost.

Pozornost je také velice účinnou formou sebeléčení. Většina nemocí přichází, když nejste

přítomni ve svém těle. Není-li pán v domě, začnou přicházet nezvaní hosté. Žijete-li ve svém těle, nezvaní hosté nemohou vstoupit.

Vědomá pozornost posiluje také duševní imunitní systém. Tento systém vás chrání před

negativní energií druhých lidí, která je velmi nakažlivá.

 

Toľko z knihy „Moc přítomného okamžiku“

 

 

Prajem Vám príjemnú cestu v hľadaní pravdy, zmyslu Života a utrpenia...

 

Napísal : Ivan Björn 2010-11-17



 

Modlitba vďačnosti


Bytie, ktoré si vo mne a v celom stvorení;

Ďakujem, že mi chceš len to najlepšie a že vedieš moje kroky k vývinu mojej duše,

Ďakujem za to, že som schopný zotrvávať vo vernosti voči tým, ktorí potrebujú moju pomoc,

Ďakujem za to, že som schopný zotrvávať vo vernosti voči tým, ktorí potrebujú moju lásku,

Ďakujem Ti za ľudí, ktorých mi posielaš do cesty,

Ďakujem Ti za prítomný okamžik a za intuíciu, ktorá ma v prítomnom okamžiku vedie,

Ďakujem Ti za to, že moje srdce je naplnené láskou, že moja myseľ je naplnená kludom, rozvahou a trpezlivosťou,

Ďakujem Ti za zákon o príčine a účinku,

Ďakujem Ti za to, že v každom prítomnom okamžiku nachádzam istotu a bezpečnosť,

Ďakujem Ti za mojich „neviditeľných“ pomocníkov,

Ďakujem Ti za silu myšlienky, ktoré vytvárajú moju budúcnosť,

Ďakujem Ti za to, že v neustálom spojení s Tebou posväcujem, uzdravujem a rozvíjam moje telo a dušu, ktoré sú neoddeliteľný celok Teba a celého Stvorenia,

Ďakujem Ti, že som neodlučiteľnou súčasťou Teba, Stvorenia, Prírody a celého Univerza.

Ďakujem......


V prítomnom okamžiku s Tebou, nemám starosti,

V prítomnom okamžiku s Tebou, sa mi ľahko a prirodzene dýcha,

V prítomnom okamžiku s Tebou cítim, ako ma napĺňaš láskou,

V prítomnom okamžiku s Tebou cítim, ako kludne a prirodzene mi bije srdiečko,

V prítomnom okamžiku s Tebou sa cítim, ako neoddeliteľná súčasť celého Stvorenia,

V prítomnom okamžiku s Tebou cítim, že nemôžem nič stratiť,

V prítomnom okamžiku s Tebou viem, že som v neustálom bezpečí a ponorený do Tvojej Lásky,

Prítomný okamžik s Tebou, ma napĺňa zmyslom Života.

Ďakujem za Prítomný Okamžik...

Modlitba k Bytiu od Ivana Björna


P.S. odporúčam film, ktorý sa vola Zeitgeist.

http://www.zeitgeistmovie.com/

Zeitgeist: The Movie - 2007 by Peter Joseph

http://vimeo.com/13726978

http://zeitgeistmovie.com/Zeitgeist,%20The%20Movie-%20Companion%20Guide%20PDF.pdf

Zeitgeist: Addendum - 2008 by Peter Joseph

http://vimeo.com/13770061

Prevzaté z: http://www.handikap.sk/boh-v-trpiacom-svete.php


 

 


12.00 Normal 0 21 false false false SK X-NONE X-NONE MicrosoftInternetExplorer4




Boh v trpiacom svete

1) Boh v trpiacom svete z perspektívy Jóba.

Jób bol Bohabojný a aj jeho deti. Darilo sa mu a mal vlastne všetko až dovtedy, keď sa Obžalobca prechádzal po zemi. Obžalobca hovorí Bohu: Vystri svoju ruku a dotkni sa všetkého čo Jób má a uvidíš či Ti bude zlorečiť do tváre! (Jób 1:11) Vtedy Boh riekol Obžalobcovi: Hľa všetko čo má je v Tvojej ruke, len na neho vystri svoje ruky. A Obžalobca odišiel od tváre Boha. (Jób 1:12)

Týmto spôsobom ak čítame ďalej, tak Boh skúšal Jóba a zobral mu všetko čo mal, synov, dobytok, sluhov no proste všetko! Ale Boh to nerobil priamo, aby si nezašpinil ruky a preto poveril na to Obžalobcu (Satana). Nakoniec keď Boh videl, že Jób Boha neznehodnocuje, tak povolil Obžalobcovi poslať na Jóba choroby v podobe vredov.

1) Tu sa vynorí otázka kto je Boh? Ak je Boj večný a má v sebe len lásku, láska ktorá je nepremenlivá a nikomu nechce zle, tak ako môže Boh niekoho takým brutálnym spôsobom skúšať? Ako môže byť Boh tak žiarlivý a tak neistý si láskou Jóba? A ako môže Boh poveriť niekoho iného tyranstvom a skúšaním Jóba?

2) Aké sú aktivity Boha voči svojmu stvoreniu?

3) Ako ďaleko siaha Božia angažovanosť?

Iná definícia by mohla byť podľa Teodicého (Francúz) nasledovná:

1 ) Boh je mimo morálky a mimo dobrého a zlého.

2) Monistické ponímanie: Boh, ktorý je aj dobrom aj zlom.

3) Dualistické ponímanie: Boh v boji proti zlému.

V tretej kapitole preklína Jób deň svojho narodenia a chce aby sa deň obrátil na tmu. Je to zaujímavý postoj človeka na úplnom dne a úplne si protirečí s textom o Stvorení v knihe Genesis 1:3 kde Boh povedal: Nech je svetlo a bolo svetlo. A Boh videl, že to je dobré.

V tejto zúfalosti prišli k Jóbovi priatelia v 4 kapitole. Boh priateľov je spravodlivý. Aký skutok, taká odmena. Báť sa Boha znamená úspech a hriech znamená utrpenie. Je to naozaj tak? Koľko nevinných netrpí každým dňom? Musí sa človek báť Boha, aby mal úspech?

Až keď sa Jób bránil Bohu a povedal mu na rovinu a pozeral sa na Boha, ako na previnilca/zločinca a Boh mu odpovedal naspäť, čo si myslí, až vtedy sa osud Jóba zvrtol a začalo sa mu znovu dariť. Od kapitoly 13 v Biblii.

Hore uvedené sú myšlienky z teologického seminára vo Švédsku z dňa 16 novembra 2010. To zaujímavé je, že títo profesori, kňazi a pastori, ktorí sa na tomto seminári zúčastnili nemali žiadnu odpoveď na to, že prečo existuje utrpenie. Teórie o náhode o akejsi ruskej rulete s ktorou sa Boh hrá a udeľuje utrpenie ľuďom... Tým, že moja stránka sa vola handikap, handicap, tak je tu namieste snažiť sa polemizovať aj na týmito otázkami i keď odpoveď si musí každý z nás nájsť sám. Preto pridám ešte dve vlastné časti k tomuto teologickému dňu a to je kresťanstvo a koniec koncov filozofia v 3 tisícročí.

2) Boh v trpiacom svete z pohľadu Kresťanstva.

Kresťanská viera nadväzuje úzko na Starý Zákon. Fókus Starého Zákona a tyranského a skúšajúceho Boha sa však v kresťanstve obracia na Boha, ktorý sa obetuje a cez utrpenie (kríž) a sľubuje pre hŕstku vyvolených spásu v budúcnosti. V spisoch kresťanstva tu nastáva viacero problémov. Za prvé je známe, že mnoho významných ľudí sa už pred Ježišom narodilo z panny a ducha svätého a koniec koncov zomreli títo významní ľudia na kríži a na tretí deň povstali z mŕtvych. Táto myšlienka nie je nová a existovala už dávno pred narodením Ježiša a preto je prvou otázkou spýtať sa, mohlo by byť možné bez takejto myšlienky vôbec založiť cirkev? Cirkev, ktorá upratovala v spisoch a mnoho spisov zničila a ktorá bola založená vďaka Rímskemu cisárovi, ktorý chcel mať vo svojej ríši jednotu. Cirkev, kde mnohí pápeži trápili a mučili ľudí a samy sa navzájom vraždili aby sa mohli dostať k moci. Títo jednotlivci si zmysleli mnoho prvkov vo viere, aby si ešte viac potvrdili moc nad ľuďmi a tieto prvky sa stali dogmami v ktoré dnes veríme?! Napríklad bol celibát založený až po roku 1000 a aby zosilnili svoju moc nad ľuďmi, tak okolo roku 1000 sa takisto zrodila myšlienka na peklo, očistec a večné zatratenie. Z Boha sa stal niekto, koho je možné podplatiť a to spoveďou a odpustením hriechov a putovaním na pútnické miesta, kupovaním odpustkov, jednoducho podplatenie Boha, aby dotyčný nemusel zbierať to, čo zasial. = Kresťanská myšlienka spravodlivosti. Hm.

Ak však odhliadneme od rôznych hádok, dogiem a vraždenia všetkého odlišného, ako napríklad za inkvizície, či v misii, keď sa objavovali nové svety a objavení obyvatelia boli nútení zanechať všetko a pod hrozbami a smrťou prijať tú „jedinú a pravú vieru“, ako napríklad Indiáni, tak čo nám zostáva? Príklad sľubov o spasení v budúcnosti ospravedlňuje akékoľvek hrozné prečiny v prítomnosti.

Ak sa zameriame nad úvahou, že to čo človek myslí tvorí jeho budúcnosť. Ak by sme prijali tento fakt, tak sa zamyslime nad tým, že čo myslíme, keď sa stotožňujeme v myšlienkach a modlitbách na utrpenie a to preto aby sme niekde v budúcnosti dosiahli spásu! Odpoveď je jednoznačná. Ak naše myslenie neustále prevláda otázka utrpenia, tak sa nám utrpenia dostane viac než dosť!

Je správne prehliadať prítomný okamžik? Je správne nežiť v prítomnosti? Je správne stotožňovať sa s vierou na lepšiu budúcnosť, pokým je v prítomnom okamžiku všetko povolené, len aby sa dosiahli ciele lepšej budúcnosti? Je správne mať vieru, ktorá podpláca Boha rôznymi úkonmi úplného odpustenia pre niektorých, pokým tí druhí, tí odpustenie nedostanú? Kde je myšlienka spravodlivosti a rovnosti? Z toho sa vynára aj otázka, že či je možné, aby sme za druhých prinášali obety, modlitby, ktoré by vlastne viedli koniec koncov k tomu, že sme podplatili systém spravodlivosti, aby sme samy sebe a pre druhých získali výhody. Ani kresťanstvo mi nedáva odpoveď na to prečo existuje utrpenie a zmysel utrpenia a prečo sa v mene tohto láskyplného náboženstva vyvraždilo a vraždí priam astronomický počet ľudí na svete. Presne tak, ako sa v mene mnohých iných náboženstiev vraždí a nenávidí to čo je živé a to čo žije, ako náhle sa tu jedná o odlišný spôsob života, či názoru.... preto si dovolím tvrdiť, že kresťanstvo, ako aj ostatné náboženstvá, nám spôsobuje utrpenie, veľa utrpenia a my sa s týmto utrpením v myšlienkovej forme stotožňujeme a tak toto utrpenie znásobujeme!

3) Boh v trpiacom svete z pohľadu nových duchovných učiteľov.

V dnešnom svete nám náboženstvá nevedia dať návod na to, ako by sme mali žiť, aby sme nemuseli trpieť a aby sme boli šťastní. Preto sa vyskytuje počet fantastických rozmýšľajúcich ľudí, mnohí z nich sa snažia cez rôzne publikácie vysvetliť to, ako by to mohlo fungovať pre človeka a ako by sme už tu na zemi mohli žiť ako v raji, tu a teraz, v tomto okamžiku a nie v ďalekej a neistej budúcnosti!

Prvou myšlienkou je zákon pre stvorenie o príčine a účinku. Tento zákon by sa dal povedať aj tak, že to čo si zaseješ si aj zožneš. My ľudia sme na rôznych úrovniach vývoja a robíme chyby, alebo vedieme spôsob života, ktorý má následky. Akcia a reakcia! Preto by sme mali byť voči druhým pokorní a neodsudzovať ich nijako a ani nebyť trpkí nad tým, ak nám niečo nespravodlivé urobili. Len absolútnym odpustením je možné zákon o príčine a účinku zeliminovať. Čokoľvek mi niekto spravil, nikdy necítiť trpkosť a odplatiť sa absolútnym odpustením. Vtedy ak takto budeme žiť, tak príčina a účinok nemôže existovať, lebo neexistuje z našej strany akcia (pomsta, pomstivé myšlienky atď.) a tak nemôže nastať ani reakcia! Ak to mám rozvinúť, tak si zoberme príklad, že niekto by zažil od niekoho násilie. Tento človek sa nemôže cez to psychicky prehryznúť, stále ho to trápi, stále na to myslí, stále sa stotožňuje a cíti sa byť nespravodlivo od osudom riadený. Čo to s takýmto človekom urobí? Jeho trpkosť je vlastne vibrácia v tele, ktorá ovplyvňuje koniec koncov jeho zdravie na všetkých úrovniach. Čiže pripravuje mu utrpenie! Keby odpustil z celej svojej bytosti, tak by sa naučil čo to je odpúšťať, čo to slovo vlastne znamená v skutočnosti. Jeho duša by z toho narástla a zveľadila by sa.

Ďalšia myšlienka je myšlienka príťažlivosti.

Ak si zoberieme, že všetko čo robíme, prežívame, myslíme, hovoríme, to všetko je energia, ktorá vniká do vesmíru a spája sa s podobnou energiou! Zlé myšlienky sa spájajú so zlými myšlienkami, dobré s dobrými a podobne. Toto dáva človeku nesmiernu moc nad tým, aký bude jeho život, čo ho zasiahne v živote. Tu je jednoducho dôležité, aké vibrácie tento človek zo seba vysiela vedome, alebo nevedome a podľa toho si na základe príťažlivosti aj k sebe to isté priťahuje. Dá sa to vysvetliť aj príkladom kladiva a vzduchu. Kladivo nemôže vzduchu nikdy ublížiť, nikdy ho nemôže uderiť. Vzduch je z inej ľahšej energie a kladivo je z ťažšej energie. To isté platí aj v našich životoch. Zákon príťažlivosti. Aby som to vysvetlil aj ináč, tak si zoberme týranú ženu. Nakoniec od tyrana odíde. Problém zvykne byť v tom, že toto tyranstvo zo seba vysiela, nepovzniesla sa nad to, neodpustila, ale to ako s ňou niekto zaobchádzal vysiela a čo sa stane? Jej ďalšia známosť bude zasa tyranom!

Z týchto dvoch príkladov vidíme, že je to človek a nikto iný, ktorý je zodpovedný za to, čo sa v jeho živote deje. Zákon o príčine a účinku sa zvykne nazývať aj karmatický dlh. Treba to chápať v tom svetle, že my sme sa nikdy nenarodili a nikdy nezomrieme, ale naše telo je len obalom, ktoré dáva duši, skúsenosti zo života a duša to potrebuje pre svoj vývin.

Pojem karmy z nasledovného odkazu: http://sk.wikipedia.org/wiki/Karma

Karma alebo karman alebo (v pálí) kamma je rozhodujúci faktor dharma-čakry; podľa indického náboženstvadielo, skutky, vplyv vnútorného presvedčenia na ľudské konanie.

Človek je to, čo urobil alebo čo robí, jeho dielo je materský život, v ktorom sa rodí; t. j. človek svojim konaním určuje, kde, v akom materskom živote sa opäť narodí. Karman je tak vlastne označením transcendentného zákona, ktorý určuje, že človek bude v ďalšom živote žať to, čo zasial v predošlom. Z údelu človeka, dobrého alebo zlého, možno teda podľa názoru Indov vyčítať, ako konal v predchádzajúcom živote.

Pojem karmanu vykryštalizoval v upanišádach a ovplyvnil nielen hinduizmus, ale je aj v pozadí všetkých náboženských prúdov, ktoré vznikli na pôde Indie. V istom zmysle by sme mohli predstavu karmy považovať za výsledok tematizácie a rozboru fenoménov praxe.

Koniec odkazu...

Tu chcem doložiť, že karmatický dlh sa nevzťahuje iba na jednotlivca, ale aj na spoločnosti, ako také, národy a na zem a vesmír. Mali by sme si uvedomiť, že my ľudia nemáme v stvorení žiadnu vyššiu pozíciu, ale sme iba súčasťou stvorenia a náš význam nie je väčší, ako význam stromu, alebo dážďovky. Ak by sme pristupovali k druhým stvoreniam s odpustením, pokorou, súcitom, tak by sa aj svet okolo nás zmenil a utrpenie by neexistovalo.  

Čiže ak sa človek prestane identifikovať so svojimi myšlienkami, ak bude používať myslenie iba ako nástroj, aby mohol byť aktívnym a vytvárať veci, ak sa človek nebude identifikovať so svojimi citmi, ale bude len pozorovateľom svojich pocitov, ak bude človek žiť v prítomnom okamžiku, lebo to je jediný okamžik, ktorý je teraz a tu, tak nebude trpieť! Ak človek nebude ukladať v sebe psychologický čas minulosti a nebude snívať o budúcnosti, ale bude žiť tu a teraz v tomto okamžiku, tak nebude trpieť! A z toho sa dá vyvodiť, že človek absolútne odpustil a tak nájde v sebe aj svojho Stvoriteľa a vtedy bude mať tú pravú silu, ktorá ho bude oživovať a vtedy nebude trpieť!

Moja polemika o utrpení možno nedáva 100% odpovede. Ale je na to, aby sme sa zamysleli nad tým, ako zaobchádzame s našim životom, ako zaobchádzame samy so sebou, ako zaobchádzame s druhými a v čo vlastne veríme a myslíme, čo ovplyvňuje našu budúcnosť?

To ako zaobchádzame s druhými o tom píše aj Alberto Villoldo:

Stará téza, že žiaden človek nie je ostrov platí. Všetci sme na seba napojení, ako diely vo väčšom tele. Vieme, že elektromagnetické komponenty v energetickom svetelnom poli sú vystreté von z tela rýchlosťou svetla. Jedno energetické svetelné pole zastiera všetky ostatné energetické svetelné polia. Predstavte si, že hodíte malý kameň do bazénu, a vidíte, ako sa voda vlní z centra bazénu a naráža na kraje. Predstavte si, že tam hodíte ešte jeden kamienok. Vlnenie z oboch kamienkov sa prekrýva a navzájom sa to vlkenenie ovplyvňuje. Tie dve individuálne vlnenia splynú a vytvoria jedno spoločné vlnenie. Takisto je to aj s našimi energetickými sveteľnými polami v priestore v ktorom žijeme. Celý čas sa navzájom z energiteckého hľadiska integrujeme.

Tí ktorí nám stoja najbližšie, rodina, priatelia, majú najväčšie možnosti vytvoriť radosť, alebo nešťastia v našom živote. Pretože ony majú prístup k nášmu privátnemu životu, nás to robí najviac zraniteľnými, keď nás zradia, preukážu hnev, žiarlivosť a závisť, jedna negatívna myšlienka od najbližšieho môže vojsť do nášho sveteľného tela, ako nôž.


O utrpení od Peter Richelieu:

Kresťanstvo rieši tento problém zbožnením utrpenia podľa vzoru Ježiša Krista, ktorý sa obetoval za hriechy ľudstva. Je to sadomasochistický prístup - "Koho Boh miluje, toho krížom navštevuje" - a v podstate to nikam nevedie. Je síce pravda, že utrpenie je nástrojom rýchlejšieho pokroku a vývoja ako jednotlivca, tak celých spoločností, ale má individuálnu medzu danú tím, čo človek znesie. Všetky tragédie si spôsobujú ľudia výhradne sami svojimi činmi buď' v prítomnom, alebo v minulých životoch.
ČLOVEK JE SÁM PRÍČINOU SVOJHO UTRPENIA; INAK TRPIEŤ NEMÔŽE. Takisto nemôže nikto trpieť za druhého: náhradná obeť, vykúpenie a uzmierovanie "urazeného" Boha je antropomorfismus nedôstojný Absolútna.

Niečo iné je milosť, milosrdenstvo a odpustenie vyplývajúce z božej lásky.

Všetko je riadené karmickým zákonom o príčine a účinku/následku a absolútne spravodlivé pre každého! Našou úlohou tu na zemi, je milovať pomáhať, znižovať utrpenie a pristupovať ku všetkému s láskou. A keď to nestihneme tento život, tak to stihneme na budúce a naše životy budú také, ako sme ich žili pred tým na základe Príčiny a Účinku. To znamená, že to čo zasejeme to si aj zožneme.

Vtedy tu netreba vysvetľovať utrpenie nejakým Bohom, ktorého kresťanská náuka urobila nespravodlivým tyranom.

Všetko, čo robíme, všetko, čo trpíme, robíme to pre seba a pre náš vývin a vzájomný vývin tých ktorých stretávame.

Z knihy Putování Duše od Peter Richelieu

Nasledovné odkazy stoja za prečítanie:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Kybalion

http://www.jeshua.net/

Tu nižšie výstrižky z knihy od Eckhart Tolle s titulom „Moc prítomného okamžiku“ Takisto odporúčam aj knihu od Louis L. Hay s názvom „Miluj svoj život“

Naše roztržitost, naše tendence jít cestou nejmenšího odporu a plně nevnímat přítomný

okamžik vytváří prázdnotu. A naše mysl, která má být naším služebníkem, se prohlašuje za

našeho pána. Neustále se zabývá minulostí a předjímá budoucnost. Jen málokdy spočíváme v

hloubce přítomného okamžiku. Jedině tady - v tomto okamžiku - můžeme najít své pravé já,

které je za naším tělem, za proměnlivými emocemi a užvaněnou myslí.

Slovo Bytí s\ce nevyjadřuje o nic víc než slovo Bůh, ale má tu výhodu, zeje otevřeným

pojmem. Neredukuje nekonečné neviditelné na konečnou entitu. Je nemožné z něj vytvořit

mentální obraz. Nikdo si nemůže dělat výlučné právo na jeho vlastnictví. Bytí je vaší

podstatou, je vám dostupné jako bezprostřední vědomí vaší existence, které předchází

jakoukoli kvalifikaci. Takže od slova Bytí je jen krůček k prožívání Bytí.

Láska, radost a klid jsou hluboké stavy Bytí či spíš tři aspekty stavu vnitřní spojitosti s Bytím.

Jako takové nemají žádný protiklad. To proto, že vznikají za hranicemi mysli.

Opravdová láska vás nenutí trpět. Jak by to bylo možné? Nikdy se náhle nemění v nenávist, stejně jako se radost nemění v bolest.

Odpustit znamená nebránit se životu - dovolit životu, aby žil skrze vás. Odmítání života vede k bolesti a utrpení a mnohdy k tělesnému onemocnění.

Vyšší vědomí znamená oslabení iluze hmotnosti.

Ztotožňujete-li se víc se svým vnitřním tělem, než se svým vnějším tělem, žijete-li v

přítomnosti a nejste-li ovládání minulostí ani budoucností, nehromadíte čas ve své duši ani v

buňkách svého těla. Nahromadění času snižuje schopnost buněk obnovovat se. Takže když

žijete ve vnitřním těle, vnější tělo stárne mnohem pomaleji, a i když stárne, vaše věčná

podstata vyzařuje skrze vnější formu a vy nevypadáte jako starý člověk.

Dalším blahodárným účinkem tohoto cvičení v hmotné sféře je posílení imunitního systému,

k němuž dochází, když žijete ve svém těle. Čím víc si uvědomujete své tělo, tím silnější je váš

imunitní systém. Jako by se probudila každá buňka. Vaše tělo miluje vaši pozornost.

Pozornost je také velice účinnou formou sebeléčení. Většina nemocí přichází, když nejste

přítomni ve svém těle. Není-li pán v domě, začnou přicházet nezvaní hosté. Žijete-li ve svém těle, nezvaní hosté nemohou vstoupit.

Vědomá pozornost posiluje také duševní imunitní systém. Tento systém vás chrání před

negativní energií druhých lidí, která je velmi nakažlivá.

Toľko z knihy „Moc přítomného okamžiku“

Prajem Vám príjemnú cestu v hľadaní pravdy, zmyslu Života a utrpenia...

Ivan Björn 2010-11-17


Modlitba vďačnosti

Bytie, ktoré si vo mne a v celom stvorení;

Ďakujem, že mi chceš len to najlepšie a že vedieš moje kroky k vývinu mojej duše,

Ďakujem za to, že som schopný zotrvávať vo vernosti voči tým, ktorí potrebujú moju pomoc,

Ďakujem za to, že som schopný zotrvávať vo vernosti voči tým, ktorí potrebujú moju lásku,

Ďakujem Ti za ľudí, ktorých mi posielaš do cesty,

Ďakujem Ti za prítomný okamžik a za intuíciu, ktorá ma v prítomnom okamžiku vedie,

Ďakujem Ti za to, že moje srdce je naplnené láskou, že moja myseľ je naplnená kludom, rozvahou a trpezlivosťou,

Ďakujem Ti za zákon o príčine a účinku,

Ďakujem Ti za to, že v každom prítomnom okamžiku nachádzam istotu a bezpečnosť,

Ďakujem Ti za mojich „neviditeľných“ pomocníkov,

Ďakujem Ti za silu myšlienky, ktoré vytvárajú moju budúcnosť,

Ďakujem Ti za to, že v neustálom spojení s Tebou posväcujem, uzdravujem a rozvíjam moje telo a dušu, ktoré sú neoddeliteľný celok Teba a celého Stvorenia,

Ďakujem Ti, že som neodlučiteľnou súčasťou Teba, Stvorenia, Prírody a celého Univerza.

Ďakujem......


V prítomnom okamžiku s Tebou, nemám starosti,

V prítomnom okamžiku s Tebou, sa mi ľahko a prirodzene dýcha,

V prítomnom okamžiku s Tebou cítim, ako ma napĺňaš láskou,

V prítomnom okamžiku s Tebou cítim, ako kludne a prirodzene mi bije srdiečko,

V prítomnom okamžiku s Tebou sa cítim, ako neoddeliteľná súčasť celého Stvorenia,

V prítomnom okamžiku s Tebou cítim, že nemôžem nič stratiť,

V prítomnom okamžiku s Tebou viem, že som v neustálom bezpečí a ponorený do Tvojej Lásky,

Prítomný okamžik s Tebou, ma napĺňa zmyslom Života.

Ďakujem za Prítomný Okamžik...

Modlitba k Bytiu od Ivana Björna


P.S. odporúčam film, ktorý sa vola Zeitgeist.

http://www.zeitgeistmovie.com/

Zeitgeist: The Movie - 2007 by Peter Joseph

http://vimeo.com/13726978

http://zeitgeistmovie.com/Zeitgeist,%20The%20Movie-%20Companion%20Guide%20PDF.pdf

Zeitgeist: Addendum - 2008 by Peter Joseph

http://vimeo.com/13770061

Prevzaté z: http://www.handikap.sk/boh-v-trpiacom-svete.php



 

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies. Pre viac informácií o cookies a o možnostiach ako ich vymazať nájdete tu.

Potvrdením súhlasíte s používaním cookies na tejto web stránke.

EU Cookie Directive Module Information
bolum fragmani