Myšlienka dňa

/////////////////////////////////////////

Niekedy minútka ticha napovie viac

než jedno slovo.

Janko B.

Online

Máme online 32 hostí 



Designed by:

Tantrická Láska -1. časť - vložené 5.10.11 PDF Tlačiť E-mail





Všetky informácie, ktoré k nám prichádzajú, sú súčasťou transformačného procesu. Každý uhol pohľadu na tieto informácie nám dáva možnosť spoznať vesmír, Boha ako aj samého seba. Vážim si ľudí, ktorí využívajú všetky možnosti prijímať tieto dary vesmíru. Jedným z nich je aj Ivan Björn zo Švédska. Už s tým, že svoje myšlienky, meditácie, poznanie dokáže dať do slov či viet a nenechať to len pre seba, svedčí o jeho veľkosti duše. Pre moju osobu ako jeho duchovného učiteľa je cťou uverejniť túto jeho prácu a verím, že aj vás osloví toto úvodné dielo.


 

 

 


Tantrická Láska.


O Tantrickej láske sa píše mnoho na internete, ale nič z toho, čo som doposiaľ začal čítať som nedočítal, lebo v tých náhľadoch na Tantru sú rôzne čierne fľaky a z môjho horizontu mylné predstavy, dokonca si dovolím tvrdiť, že mnohé náhľady sú písané pre unudených západniarov, ktorí si chcú nejakým spôsobom osladiť svoj sexuálny život, svoje vzťahy. Preto som pri mojich meditáciách a v spojení s duchom s ktorým spolupracujem, hľadal sám odpovede, bez toho, že by boli nejakým spôsobom ovplyvnené tým málom, čo som čítal. Jednoducho sa snažím chápať toto tajomstvo. Tajomstvo Tantrickej lásky.


Ivan Björn


 

---------------------------------------------------------


1.

Seba láska, Sebapoznanie.


Boh sa chcel na začiatku Stvorenia spoznať. Chcel spoznať sám seba. Nepoznal seba, lebo bol len Boh, jedno jadro, jeden bod. Preto, aby mohol seba spoznať, musí stvoriť referenčné body. Preto začal polovičku seba deliť. Spravil rovnaké dielce, rovnaké časti, ktoré zapadajú do celku, ktoré tvoria Celok. Tieto časti sú naše duše, duše ktoré sa prejavujú v hmotnom svete, alebo ktoré pôsobia len v nehmotnom svete.


Boh stvoril matériu a vložil do nej dva protiklady, z ktorých všetko čo vnímame pochádza. Je to láska a strach. Sú to dve základné myšlienky na ktorých sa všetko ostatné zakladá. Platí to pre celé stvorenie, pre každého živočícha, pretože všetci sme jedno a v jednote, patríme do jednoty a to na čom staviame svoj svet, svoje myšlienky, pocity a podobne, majú svoj pôvod v strachu, alebo v láske a podľa toho sa vytvára naša skutočnosť okolo nás.


Prečo stvoril Boh matériu? Však nemusel. Keby Boh stvoril len duše, tak by tieto duše žili len na základe myšlienok. Napríklad by si taká duša mohla myslieť, že chce ovoňať kvet. Ale jej čin ovoňania by bola iba teória, myšlienka! Duša potrebuje zažiť! Mať zážitky a tie sú možné iba v hmotnom svete! Ako som povedal, každý z nás, celé Stvorenie je časťou Boha a Boh chce spoznať seba. Preto existujú dva referenčné body Láska a Strach. Ten kto nezažil strach a nekonal zo strachu, by nikdy nevedel, čo to je láska. Keby bolo na svete všetko modré, tak by sme si nikdy neuvedomovali modrú farbu, tá by neexistovala! Každý z nás je Bohom, pretože Boh do nás vložil všetky svoje vlastnosti. My a nikto iní, sme seba tvorcovia našej reality.


Matéria je formovateľná, našimi myšlienkami, našimi prianiami. To že ju nevieme formovať i keď máme dobré úmysly, závisí od toho, že naša existencia, existencia mnohých jednotlivcov je zakotvená v strachu. Na strachu ako na základe leží potom všetko ostatné, náš život a preto sa nám nedarí a život ide proti nám. Ale keby sme nepoznali aspekt strachu, ako by sme potom mohli poznať aspekt lásky? Akoby sme mohli vedieť, čo nám láska prinesie? Žiaľ je to tak, že keď sa niekomu darí, lebo si zakladá svoj život na láske, nežije v strachu, tak ľudia mu to závidia a keď vidia, že ich závisť nepomáha, tak nakoniec toho človeka zabijú a potom ho zasa vzápätí vyhlásia za svätca a jeho život a to čo povedal si vysvetľujú po svojom, pretože im je ťažko chápať, že sú to len ony, že sme to my, ktorí sme Boh, ktorý sme tvorcovia našej reality. To je príliš veľká zodpovednosť byť Bohom, byť tak veľkolepým. Je oveľa ľahšie spraviť z Boha tyrana ktorý súdi a bojuje, povymýšľať si zákony, prikázania, ktoré nás koniec koncov vedú preč od toho, čím vlastne sme, Bohovia!


Čiže ako som povedal, tak sme tu na to, aby sme zažili to, čo potrebujeme a chceme zažiť, aby sme tak poznali Seba, Pravdu a Celok od ktorého sme vyšli.

 


Sebapoznanie, seba láska.


Človek Boh, ktorý patrí do celku Stvorenia, by sa nikdy nemal cítiť sám. Veď má celý vesmír ako priateľa, je Bohom, je jedno s Bohom, je plnohodnotnou časťou Boha. To by mu malo stačiť. Nemal by hľadať šťastie inde, lebo ho nenájde. To šťastie je totižto už zakotvené v ňom. Preto ho nemožno hľadať vo vonkajších formách, v "priateľstvách, manželstvách a podobne". Na to aby bol človek šťastný musí poznať sám seba. Musí zažiť sám seba.


Ale ako to urobiť? Toľko dogiem, toľko zábran počnúc od mylnej výchovy rodičov, ktorí nás učia, že lásku si možno iba zaslúžiť. Ak niečo spravíš, vtedy Ti prejavím lásku! To znamená, že láska sa dá aj kúpiť. A potom máme práve z takého mylného obrazu predstavu o tom, že Boh nás miluje iba ak....


Predstaviť si, že Bohu vôbec nezáleží na tom, ako si my Tvoríme našu realitu, predstaviť si, že Boh miluje celé svoje Stvorenie bez akýchkoľvek podmienok, to je ťažšie, lebo to kladie na nás zodpovednosť. Preto u nás pretrváva mylná predstava o tom, že keď sa zriekneme svojho tela tak.... A nielen že keď sa zriekneme, ešte to telo máme aj trápiť, ukrižovať ho ako na Filipínach, bičovať ho, aby sa v ňom náhodou nezrodilo podľa našich predstáv niečo nečisté. A vtedy veríme, že sa leskneme v očiach Božích, že sme spravili dobrý skutok, pritom, sme nespravili vôbec nič, čo by nás viedlo k poznaniu opravdivej lásky a opravdivého života. Našu dušu sme odsekli od tela. To čo naša duša tak potrebuje, zážitky zo života, žiť život na plno, tešiť sa z neho, užiť si život, to sme zredukovali na utrpenie a sebazapieranie!

 


Poznaj sám seba skôr ako chceš spoznať druhých.


Seba láska. Koľkí z nás sa postavia doma každé ráno úplne nahí pred zrkadlo a pozrú sa sebe do očí? Koľkí z nás si vyznajú lásku, povedia sebe milujem Ťa. Koľkí? Koľkí z nás sa pobozkajú, ovoňajú a cítia voči sebe, voči telu nesmiernu vďačnosť? Koľkí z nás sa pohladia a cítia pohladenie, majú predstavu o tom, ako to je cítiť vlastného seba, prežiť ten pocit lásky k sebe. Koľkí z nás si s láskou pohladia pokožku? Takáto ranná modlitba nemusí trvať viac ako 5 minút. Je to Viera voči sebe samému, voči Stvoriteľovi, ktorý v tom tele s plnou účasťou prebýva. Je to Viera, ktorá vysiela pozitívne signáli do každej bunky v tele. Vysiela lásku a vďačnosť. Telo sa stáva jednotou s dušou. Duša môže naplno pôsobiť láskou v tele, skutočne prežarovať. Je to Sláva Matke Zemi a Bohu, lebo Matka Zem nám dala telo a Boh ktorý Stvoril Matku Zem a cez ňu nám dal Telo je v tomto tele ako aj v Matke Zemi prítomný svojim duchom, svojou časťou, ktorá patrí k celku. Časť ktorej jedinou úlohou tu na Zemi je cítiť blaženosť, blaženosť nesmiernej lásky, ktorá robí citlivou, každú bunku v tele.


Cítiť seba sa dá najlepšie bez posudzovania, v bezmyšlienkovom stave. Tu sa nejedná o posudzovanie, ale o precítenie. Buď zamilovaný/ná sám /sama do seba. Miluj sa! Preskúmaj každý milimeter svojho tela. Uvedomuj si sám/sama seba! Uvedomuj si to, čo prežívaš, zažívaš. Toto nech je Tvojou rannou modlitbou. Modli sa k Sebe. Teš sa z toho, že duša má tak fantastický nástroj na zážitky!


Ďalším aspektom sebapoznania sú meditácie. V meditáciách v bezmyšlienkovom stave je telesná schránka ukľudnená a schopná komunikovať s dušou a s tou neviditeľnou dimenziou. Telo musí byť do tohto procesu celé zapojené, také aké je. Je to cez čakrový systém, cez precítenie, kde máme možnosť prežiariť telo láskou a komunikovať s Pravdou v nás samých. Pravda závisí od poznatkov, každý máme iné skúsenosti a iný náhľad na Pravdu. A čo je Pravda? To je ten vnútorný bod v Bohu, ktorý chce poznať a zažiť sám seba. Zažíva ho cez tú časť ktorou si Ty, zažíva ho cez Tvoje zážitky, lebo Ty patríš do celku, Ty si vznešený, áno Ty človek si Bohom a všetko je Ti umožnené, všetko!


V meditáciách presvecuješ každú bunku na Tvojom tele duchom.

Miluješ každú čiastku seba. Uvedomuješ si, že nič na Tebe nie je bezvýznamné, že všetko má rovnakú hodnotu, lebo všetko v Tebe patrí Celku, Tvorí Celok. Vtedy je nemožné, aby si trpel, keď seba akceptuješ a prežaruješ láskou, tak je nemožné, aby si trpel! Je nemožné aby si spôsoboval utrpenie. Nič v Tebe nie je zapreté, všetko je na Svetle a Ty sa nemusíš schovávať, zahaľovať, byť niečím, lebo Ty už si, si Bohom a všetko je už do Teba vložené, všetky vedomosti, tajomstvo Božej architektúry, to všetko je už v Tebe. A v tomto Svetle nemôže utrpenie existovať, pretože utrpenie patrí polarite strachu! Utrpenie nepatrí do Božej lásky, ale tá polarita strachu je tu na to, aby si si uvedomoval tú nesmiernu lásku a Tvoju veľkosť, si na to zrelý? Dokážeš To?


Keď zviažeme seba lásku a meditáciu, tak čo nám môže chýbať? Poznáme samy seba, milujeme samy seba, sme celí. Niet v nás napätia. Nič v nás nie je, čo by sa muselo vybiť. Niet v nás potreby v tom, aby sme hľadali druhé telo preto aby sme našli šťastie, alebo aby sme sa sexuálne na niekom vybili. Stávame sa osobami, ktoré vyžarujú lásku, ktoré sú slobodné, ktoré nemajú žiadne potreby iba lásku, lásku k sebe a k celku do ktorého patria. Takýto slobodný človek je zrelý na to, aby si našiel niekoho s kým chce žiť a tvoriť spolu. Nerobí to preto, aby dosiahol ciele, aby sa sexuálne vybil, aby mal potomkov, aby mal niekoho, kto ho bude obsluhovať, ale robí to ako ucelená bytosť, ako slobodná bytosť a v tejto slobode sa chce o svoju ucelenú lásku s niekým podeliť, chce niekoho milovať, robí to ako slobodný človek, bez predstáv o tom druhom, bez očakávaní, bez prerábania toho druhého podľa svojich predstáv. Je to preto, že ucelený človek miluje, dýcha láskou, každý skutok je skutok akceptovania, života, skutok radosti a skutok entuziazmu. Je to Viera a Sláva zároveň. Viera a Sláva svojej veľkosti a Lásky v sebe.


Pokračovanie zajtra.

 

Pre http://gaia2010.sk/ napísal Ivan Björn. Tento článok môže byť ďalej šírený, kopírovaný v neskrátenej, neupravenej podobe a len pre nekomerčné účely, pokiaľ bude pripojená celá táto poznámka aj s aktívnymi odkazmi. Ďakujem za pochopenie.

 

 


12.00 Normal 0 21 false false false SK X-NONE X-NONE MicrosoftInternetExplorer4

Všetky informácie, ktoré k nám prichádzajú, sú súčasťou transformačného procesu. Každý uhol pohľadu na tieto informácie nám dáva možnosť spoznať vesmír, Boha ako aj samého seba. Vážim si ľudí, ktorí využívajú všetky možnosti prijímať tieto dary vesmíru. Jedným z nich je aj Ivan Björn zo Švédska. Už s tým, že svoje myšlienky, meditácie, poznanie dokáže dať do slov či viet a nenechať to len pre seba, svedčí o jeho veľkosti duše. Pre moju osobu ako jeho duchovného učiteľa je cťou uverejniť túto jeho prácu a verím, že aj vás osloví toto úvodné dielo.

Tantrická Láska.

O Tantrickej láske sa píše mnoho na internete, ale nič z toho, čo som doposiaľ začal čítať som nedočítal, lebo v tých náhľadoch na Tantru sú rôzne čierne fľaky a z môjho horizontu mylné predstavy, dokonca si dovolím tvrdiť, že mnohé náhľady sú písané pre unudených západniarov, ktorí si chcú nejakým spôsobom osladiť svoj sexuálny život, svoje vzťahy. Preto som pri mojich meditáciách a v spojení s duchom s ktorým spolupracujem, hľadal sám odpovede, bez toho, že by boli nejakým spôsobom ovplyvnené tým málom, čo som čítal. Jednoducho sa snažím chápať toto tajomstvo. Tajomstvo Tantrickej lásky.

Ivan Björn

1.

Seba láska, Sebapoznanie.

Boh sa chcel na začiatku Stvorenia spoznať. Chcel spoznať sám seba. Nepoznal seba, lebo bol len Boh, jedno jadro, jeden bod. Preto, aby mohol seba spoznať, musí stvoriť referenčné body. Preto začal polovičku seba deliť. Spravil rovnaké dielce, rovnaké časti, ktoré zapadajú do celku, ktoré tvoria Celok. Tieto časti sú naše duše, duše ktoré sa prejavujú v hmotnom svete, alebo ktoré pôsobia len v nehmotnom svete. Boh stvoril matériu a vložil do nej dva protiklady, z ktorých všetko čo vnímame pochádza. Je to láska a strach. Sú to dve základné myšlienky na ktorých sa všetko ostatné zakladá. Platí to pre celé stvorenie, pre každého živočícha, pretože všetci sme jedno a v jednote, patríme do jednoty a to na čom staviame svoj svet, svoje myšlienky, pocity a podobne, majú svoj pôvod v strachu, alebo v láske a podľa toho sa vytvára naša skutočnosť okolo nás.

Prečo stvoril Boh matériu? Však nemusel. Keby Boh stvoril len duše, tak by tieto duše žili len na základe myšlienok. Napríklad by si taká duša mohla myslieť, že chce ovoňať kvet. Ale jej čin ovoňania by bola iba teória, myšlienka! Duša potrebuje zažiť! Mať zážitky a tie sú možné iba v hmotnom svete! Ako som povedal, každý z nás, celé Stvorenie je časťou Boha a Boh chce spoznať seba. Preto existujú dva referenčné body Láska a Strach. Ten kto nezažil strach a nekonal zo strachu, by nikdy nevedel, čo to je láska. Keby bolo na svete všetko modré, tak by sme si nikdy neuvedomovali modrú farbu, tá by neexistovala! Každý z nás je Bohom, pretože Boh do nás vložil všetky svoje vlastnosti. My a nikto iní, sme seba tvorcovia našej reality. Matéria je formovateľná, našimi myšlienkami, našimi prianiami. To že ju nevieme formovať i keď máme dobré úmysly, závisí od toho, že naša existencia, existencia mnohých jednotlivcov je zakotvená v strachu. Na strachu ako na základe leží potom všetko ostatné, náš život a preto sa nám nedarí a život ide proti nám. Ale keby sme nepoznali aspekt strachu, ako by sme potom mohli poznať aspekt lásky? Akoby sme mohli vedieť, čo nám láska prinesie? Žiaľ je to tak, že keď sa niekomu darí, lebo si zakladá svoj život na láske, nežije v strachu, tak ľudia mu to závidia a keď vidia, že ich závisť nepomáha, tak nakoniec toho človeka zabijú a potom ho zasa vzápätí vyhlásia za svätca a jeho život a to čo povedal si vysvetľujú po svojom, pretože im je ťažko chápať, že sú to len ony, že sme to my, ktorí sme Boh, ktorý sme tvorcovia našej reality. To je príliš veľká zodpovednosť byť Bohom, byť tak veľkolepým. Je oveľa ľahšie spraviť z Boha tyrana ktorý súdi a bojuje, povymýšľať si zákony, prikázania, ktoré nás koniec koncov vedú preč od toho, čím vlastne sme, Bohovia!

Čiže ako som povedal, tak sme tu na to, aby sme zažili to, čo potrebujeme a chceme zažiť, aby sme tak poznali Seba, Pravdu a Celok od ktorého sme vyšli.

Sebapoznanie, seba láska.

Človek Boh, ktorý patrí do celku Stvorenia, by sa nikdy nemal cítiť sám. Veď má celý vesmír ako priateľa, je Bohom, je jedno s Bohom, je plnohodnotnou časťou Boha. To by mu malo stačiť. Nemal by hľadať šťastie inde, lebo ho nenájde. To šťastie je totižto už zakotvené v ňom. Preto ho nemožno hľadať vo vonkajších formách, v "priateľstvách, manželstvách a podobne". Na to aby bol človek šťastný musí poznať sám seba. Musí zažiť sám seba. Ale ako to urobiť? Toľko dogiem, toľko zábran počnúc od mylnej výchovy rodičov, ktorí nás učia, že lásku si možno iba zaslúžiť. Ak niečo spravíš, vtedy Ti prejavím lásku! To znamená, že láska sa dá aj kúpiť. A potom máme práve z takého mylného obrazu predstavu o tom, že Boh nás miluje iba ak....

Predstaviť si, že Bohu vôbec nezáleží na tom, ako si my Tvoríme našu realitu, predstaviť si, že Boh miluje celé svoje Stvorenie bez akýchkoľvek podmienok, to je ťažšie, lebo to kladie na nás zodpovednosť. Preto u nás pretrváva mylná predstava o tom, že keď sa zriekneme svojho tela tak.... A nielen že keď sa zriekneme, ešte to telo máme aj trápiť, ukrižovať ho ako na Filipínach, bičovať ho, aby sa v ňom náhodou nezrodilo podľa našich predstáv niečo nečisté. A vtedy veríme, že sa leskneme v očiach Božích, že sme spravili dobrý skutok, pritom, sme nespravili vôbec nič, čo by nás viedlo k poznaniu opravdivej lásky a opravdivého života. Našu dušu sme odsekli od tela. To čo naša duša tak potrebuje, zážitky zo života, žiť život na plno, tešiť sa z neho, užiť si život, to sme zredukovali na utrpenie a sebazapieranie!

Poznaj sám seba skôr ako chceš spoznať druhých.

Seba láska. Koľkí z nás sa postavia doma každé ráno úplne nahí pred zrkadlo a pozrú sa sebe do očí? Koľkí z nás si vyznajú lásku, povedia sebe milujem Ťa. Koľkí? Koľkí z nás sa pobozkajú, ovoňajú a cítia voči sebe, voči telu nesmiernu vďačnosť? Koľkí z nás sa pohladia a cítia pohladenie, majú predstavu o tom, ako to je cítiť vlastného seba, prežiť ten pocit lásky k sebe. Koľkí z nás si s láskou pohladia pokožku? Takáto ranná modlitba nemusí trvať viac ako 5 minút. Je to Viera voči sebe samému, voči Stvoriteľovi, ktorý v tom tele s plnou účasťou prebýva. Je to Viera, ktorá vysiela pozitívne signáli do každej bunky v tele. Vysiela lásku a vďačnosť. Telo sa stáva jednotou s dušou. Duša môže naplno pôsobiť láskou v tele, skutočne prežarovať. Je to Sláva Matke Zemi a Bohu, lebo Matka Zem nám dala telo a Boh ktorý Stvoril Matku Zem a cez ňu nám dal Telo je v tomto tele ako aj v Matke Zemi prítomný svojim duchom, svojou časťou, ktorá patrí k celku. Časť ktorej jedinou úlohou tu na Zemi je cítiť blaženosť, blaženosť nesmiernej lásky, ktorá robí citlivou, každú bunku v tele.

Cítiť seba sa dá najlepšie bez posudzovania, v bezmyšlienkovom stave. Tu sa nejedná o posudzovanie, ale o precítenie. Buď zamilovaný/ná sám /sama do seba. Miluj sa! Preskúmaj každý milimeter svojho tela. Uvedomuj si sám/sama seba! Uvedomuj si to, čo prežívaš, zažívaš. Toto nech je Tvojou rannou modlitbou. Modli sa k Sebe. Teš sa z toho, že duša má tak fantastický nástroj na zážitky!

Ďalším aspektom sebapoznania sú meditácie. V meditáciách v bezmyšlienkovom stave je telesná schránka ukľudnená a schopná komunikovať s dušou a s tou neviditeľnou dimenziou. Telo musí byť do tohto procesu celé zapojené, také aké je. Je to cez čakrový systém, cez precítenie, kde máme možnosť prežiariť telo láskou a komunikovať s Pravdou v nás samých. Pravda závisí od poznatkov, každý máme iné skúsenosti a iný náhľad na Pravdu. A čo je Pravda? To je ten vnútorný bod v Bohu, ktorý chce poznať a zažiť sám seba. Zažíva ho cez tú časť ktorou si Ty, zažíva ho cez Tvoje zážitky, lebo Ty patríš do celku, Ty si vznešený, áno Ty človek si Bohom a všetko je Ti umožnené, všetko! V meditáciách presvecuješ každú bunku na Tvojom tele duchom. Miluješ každú čiastku seba. Uvedomuješ si, že nič na Tebe nie je bezvýznamné, že všetko má rovnakú hodnotu, lebo všetko v Tebe patrí Celku, Tvorí Celok. Vtedy je nemožné, aby si trpel, keď seba akceptuješ a prežaruješ láskou, tak je nemožné, aby si trpel! Je nemožné aby si spôsoboval utrpenie. Nič v Tebe nie je zapreté, všetko je na Svetle a Ty sa nemusíš schovávať, zahaľovať, byť niečím, lebo Ty už si, si Bohom a všetko je už do Teba vložené, všetky vedomosti, tajomstvo Božej architektúry, to všetko je už v Tebe. A v tomto Svetle nemôže utrpenie existovať, pretože utrpenie patrí polarite strachu! Utrpenie nepatrí do Božej lásky, ale tá polarita strachu je tu na to, aby si si uvedomoval tú nesmiernu lásku a Tvoju veľkosť, si na to zrelý? Dokážeš To?

Keď zviažeme seba lásku a meditáciu, tak čo nám môže chýbať? Poznáme samy seba, milujeme samy seba, sme celí. Niet v nás napätia. Nič v nás nie je, čo by sa muselo vybiť. Niet v nás potreby v tom, aby sme hľadali druhé telo preto aby sme našli šťastie, alebo aby sme sa sexuálne na niekom vybili. Stávame sa osobami, ktoré vyžarujú lásku, ktoré sú slobodné, ktoré nemajú žiadne potreby iba lásku, lásku k sebe a k celku do ktorého patria. Takýto slobodný človek je zrelý na to, aby si našiel niekoho s kým chce žiť a tvoriť spolu. Nerobí to preto, aby dosiahol ciele, aby sa sexuálne vybil, aby mal potomkov, aby mal niekoho, kto ho bude obsluhovať, ale robí to ako ucelená bytosť, ako slobodná bytosť a v tejto slobode sa chce o svoju ucelenú lásku s niekým podeliť, chce niekoho milovať, robí to ako slobodný človek, bez predstáv o tom druhom, bez očakávaní, bez prerábania toho druhého podľa svojich predstáv. Je to preto, že ucelený človek miluje, dýcha láskou, každý skutok je skutok akceptovania, života, skutok radosti a skutok entuziazmu. Je to Viera a Sláva zároveň. Viera a Sláva svojej veľkosti a Lásky v sebe.

Pokračovanie zajtra.

 

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies. Pre viac informácií o cookies a o možnostiach ako ich vymazať nájdete tu.

Potvrdením súhlasíte s používaním cookies na tejto web stránke.

EU Cookie Directive Module Information
bolum fragmani