Myšlienka dňa

/////////////////////////////////////////

Dôležité je premýšľať len o tom, po čom túžiš;

nie o tom, čoho sa obávaš.

Doreen Virtue

Online

Máme online 26 hostí 



Designed by:

Očakávanie, cesta ku ... ? PDF Tlačiť E-mail


 

 

 

 

 

Očakávanie, cesta ku ... ?


Najprv  ako  názov  článku som chcel napísať „ Očakávanie, cesta  ku slzám“. Vzápätí som si uvedomil, že niektorí ľudia sú tak zablokovaný a to častejšie muži než ženy, že nedokážu ani plakať čo je veľmi zlé a pre ich duše je to hotová katastrofa.  Určite sa niekedy vrátim v nejakom článku aj k plaču, ale dnes by som vám chcel niečo odkryť o očakávaní.

Viem,  uvedomujem si, že tento článok nemá silný názov. Je to téma, ktorou by som chcel pomôcť cez informácie niektorým z nás, aby sa netrápili.  Podľa mňa všetci žijeme v nejakom  očakávaní. Možno  niektorý z vás už pochopili,  čo je to vlastne očakávanie a tak ste to nejako v sebe vyriešili.

Čo je to  očakávanie? Je to veľmi rafinovaný produkt nášho ega. Cez podvedomie alebo  nevedomie nám podsúva pocit, že niekto, alebo niečo za nás vyrieši naše problémy, alebo nám aspoň ich pomôže riešiť.  Všetko čo kupujeme v materiálnom svete, alebo čo pochádza z matérie, balíme vždy do očakávaní, ktoré  nám  pomôžu dočasne, alebo trvalo vyriešiť náš problém.  Tu väčšinou naše očakávania dopadnú dobre, nakoľko veľa informácií najprv získame o produkte a potom sa rozhodneme kupovať. Pokiaľ produkt nespĺňa naše očakávania, tak je to často len preto, lebo sme mali málo informácií o ňom, sme nedočkavý, všetko chceme rýchlo, čo svedčí o našom charaktere, prístupe k životu. Málo kedy sa stáva, že sú informácie o tovare zavádzajúce. Skôr by som povedal, že je to naša lenivosť všetko si dostatočne overiť a preveriť kým niečo kúpime.

Najbolestivejšie prežívame naše citové očakávania. Očakávania  v partnerskom, rodinnom, mileneckom, kamarátskom, pracovnom vzťahu.  Čím viac sa im otvoríme, pripustíme k srdcu do nášho života, tým viac sa naše očakávania negatívne prejavia v našich životoch.  Ako som už povedal, očakávanie je produkt ega.  Pokiaľ budeme naozaj úprimný sami k sebe, tak zistíme, že sa nám nesplnili naše tajné, podvedomé, alebo nevedomé požiadavky.

Problém by sme mohli vyriešiť cez komunikáciu. O všetkom sa rozprávať. A predsa to tak nefunguje. Málo kedy vnímame naše podvedomie a už nehovorím a nevedomí. V  tomto prípade podľa mňa nedokážeme všetko vykomunikovať a tak tam vždy ostáva nejaké to tajné očakávanie, ktoré zistíme že ho máme až vtedy, keď sa nám niečo nebude až tak páčiť a prejaví - prevalí sa  to v sklamanie.

Poslednú dobu dosť sa hrám so slovíčkami.  V slove očakávanie nájdeme podprahový program o čakaní , ktoré  vanie / ako niečo čo si tajne nevedome prajeme aby sa zhmotnilo /. Pre nás vánok môže byť osviežujúci, ale nikdy neostáva, letí ďalej. Tak že  to čakanie nemôže priniesť ten správny zhmotnený efekt, výsledok.

Podobný charakter má aj slovo sklamanie. S  klam a nie. Vnímam to ako časť životného úseku s klamom alebo v klamstve. V  tomto prípade je to sebaklam s pridaním „ a nie „ čo znie ako nechceme prijať určitú skutočnosť. Možno, že nesúhlasíte s tou skutočnosťou, ale skúste sa na to pozrieť z nadhľadu. Klam a nie, dvaja spoluhráči, ktorí si navzájom vypomáhajú, aby sa zhmotnil ich zámer v citovej oblasti.

Vrátim sa ale k očakávaniu. Dosť bolo slovičkárenia. Čo všetko sa môže skrývať za očakávaním? Všetko možné. Často sú to naše tajné priania,  nevyslovené požiadavky, vnútorné pravidlá  v ktorých žijeme bez toho, aby sme ich uvedomili a predsa nám riadia náš osobný život. Podvedome ich chceme preniesť na ostatných. Myslíte si, že  očakávanie je kamarát s láskou? Podľa mňa nie. Už to, že  ak očakávanie zabalíme do lásky, je to sebecké. Nedávame šancu druhej strane, chceme aby sa druhá strana prejavila cez naše želania, požiadavky, o ktorých niekedy ani nevieme, lebo sú v našom podvedomí. Cítime to len ako nespokojnosť a až neskôr začíname hľadať, zhmotňovať, škatuľkovať, pomenovávať našu nespokojnosť. Teraz aj pri slove nespokojnosť mi naskočilo, že nechceme s pokojom nosiť čosi.

Tak čo, máme čo robiť, aby sme nekonali chyby cez očakávanie?  Ľahko sa to povie, že prestaňme očakávať, ale je to tak. Viem, vôbec to nie je jednoduché a je to cesta na x životov. Ale predsa, aj keď málo z toho prijmeme a niečo sa naučíme, o to budeme šťastnejší.  Radšej naše očakávania prenesme, transformujme na láskyplné priania.

Čím viac sa naučíme, o to menej bolestí prežijeme. A pokiaľ máte niekedy pocit, že sa vám chce plakať, tak plačte. Uľaví sa telu, ale aj duši. Po daždi vždy vychádza slniečko.

 

 

Napísal: Ján Bálint 17.8.2011


Pre http://gaia2010.sk/ napísal Ján Bálint. Tento článok môže byť ďalej šírený, kopírovaný v neskrátenej, neupravenej podobe a len pre nekomerčné účely, pokiaľ bude pripojená celá táto poznámka aj s aktívnymi odkazmi. Ďakujem za pochopenie.




12.00 Normal 0 21 false false false SK X-NONE X-NONE MicrosoftInternetExplorer4




Očakávanie, cesta ku ... ?


Najprv  ako  názov  článku som chcel napísať „ Očakávanie, cesta  ku slzám“. Vzápätí som si uvedomil, že niektorí ľudia sú tak zablokovaný a to častejšie muži než ženy, že nedokážu ani plakať čo je veľmi zlé a pre ich duše je to hotová katastrofa.  Určite sa niekedy vrátim v nejakom článku aj k plaču, ale dnes by som vám chcel niečo odkryť o očakávaní.

Viem,  uvedomujem si, že tento článok nemá silný názov. Je to téma, ktorou by som chcel pomôcť cez informácie niektorým z nás, aby sa netrápili.  Podľa mňa všetci žijeme v nejakom  očakávaní. Možno  niektorý z vás už pochopili,  čo je to vlastne očakávanie a tak ste to nejako v sebe vyriešili.

Čo je to  očakávanie? Je to veľmi rafinovaný produkt nášho ega. Cez podvedomie alebo  nevedomie nám podsúva pocit, že niekto, alebo niečo za nás vyrieši naše problémy, alebo nám aspoň ich pomôže riešiť.  Všetko čo kupujeme v materiálnom svete, alebo čo pochádza z matérie, balíme vždy do očakávaní, ktoré  nám  pomôžu dočasne, alebo trvalo vyriešiť náš problém.  Tu väčšinou naše očakávania dopadnú dobre, nakoľko veľa informácií najprv získame o produkte a potom sa rozhodneme kupovať. Pokiaľ produkt nespĺňa naše očakávania, tak je to často len preto, lebo sme mali málo informácií o ňom, sme nedočkavý, všetko chceme rýchlo, čo svedčí o našom charaktere, prístupe k životu. Málo kedy sa stáva, že sú informácie o tovare zavádzajúce. Skôr by som povedal, že je to naša lenivosť všetko si dostatočne overiť a preveriť kým niečo kúpime.

Najbolestivejšie prežívame naše citové očakávania. Očakávania  v partnerskom, rodinnom, mileneckom, kamarátskom, pracovnom vzťahu.  Čím viac sa im otvoríme, pripustíme k srdcu do nášho života, tým viac sa naše očakávania negatívne prejavia v našich životoch.  Ako som už povedal, očakávanie je produkt ega.  Pokiaľ budeme naozaj úprimný sami k sebe, tak zistíme, že sa nám nesplnili naše tajné, podvedomé, alebo nevedomé požiadavky.

Problém by sme mohli vyriešiť cez komunikáciu. O všetkom sa rozprávať. A predsa to tak nefunguje. Málo kedy vnímame naše podvedomie a už nehovorím a nevedomí. V  tomto prípade podľa mňa nedokážeme všetko vykomunikovať a tak tam vždy ostáva nejaké to tajné očakávanie, ktoré zistíme že ho máme až vtedy, keď sa nám niečo nebude až tak páčiť a prejaví - prevalí sa  to v sklamanie.

Poslednú dobu dosť sa hrám so slovíčkami.  V slove očakávanie nájdeme podprahový program o čakaní , ktoré  vanie / ako niečo čo si tajne nevedome prajeme aby sa zhmotnilo /. Pre nás vánok môže byť osviežujúci, ale nikdy neostáva, letí ďalej. Tak že  to čakanie nemôže priniesť ten správny zhmotnený efekt, výsledok.

Podobný charakter má aj slovo sklamanie. S  klam a nie. Vnímam to ako časť životného úseku s klamom alebo v klamstve. V  tomto prípade je to sebaklam s pridaním „ a nie „ čo znie ako nechceme prijať určitú skutočnosť. Možno, že nesúhlasíte s tou skutočnosťou, ale skúste sa na to pozrieť z nadhľadu. Klam a nie, dvaja spoluhráči, ktorí si navzájom vypomáhajú, aby sa zhmotnil ich zámer v citovej oblasti.

Vrátim sa ale k očakávaniu. Dosť bolo slovičkárenia. Čo všetko sa môže skrývať za očakávaním? Všetko možné. Často sú to naše tajné priania,  nevyslovené požiadavky, vnútorné pravidlá  v ktorých žijeme bez toho, aby sme ich uvedomili a predsa nám riadia náš osobný život. Podvedome ich chceme preniesť na ostatných. Myslíte si, že  očakávanie je kamarát s láskou? Podľa mňa nie. Už to, že  ak očakávanie zabalíme do lásky, je to sebecké. Nedávame šancu druhej strane, chceme aby sa druhá strana prejavila cez naše želania, požiadavky, o ktorých niekedy ani nevieme, lebo sú v našom podvedomí. Cítime to len ako nespokojnosť a až neskôr začíname hľadať, zhmotňovať, škatuľkovať, pomenovávať našu nespokojnosť. Teraz aj pri slove nespokojnosť mi naskočilo, že nechceme s pokojom nosiť čosi.

Tak čo, máme čo robiť, aby sme nekonali chyby cez očakávanie?  Ľahko sa to povie, že prestaňme očakávať, ale je to tak. Viem, vôbec to nie je jednoduché a je to cesta na x životov. Ale predsa, aj keď málo z toho prijmeme a niečo sa naučíme, o to budeme šťastnejší.  Radšej naše očakávania prenesme, transformujme na láskyplné priania.

Čím viac sa naučíme, o to menej bolestí prežijeme. A pokiaľ máte niekedy pocit, že sa vám chce plakať, tak plačte. Uľaví sa telu, ale aj duši. Po daždi vždy vychádza slniečko.


 

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies. Pre viac informácií o cookies a o možnostiach ako ich vymazať nájdete tu.

Potvrdením súhlasíte s používaním cookies na tejto web stránke.

EU Cookie Directive Module Information